rod Inocybe
Podrod INOSPERMA Kühner Incl. MALLOCYBE Kuyp. (= DULCAMARA Stuntz non val.)
Druhy s hladkými výtrusmi a tenkostennými cystidami.
Sekcia DEPAUPERATAE Lange (ss = DULCAMARAE. Heim)
Klobúk nie je kužeľovitý, ale polguľovitý, neskôr klenutý až plochý, pokrytý šupinami. Hlúbik má pomerne krátky. Lupene má žltohnedé, gaštanové.
Podsekcia TERRIGENAE M. Bon
Klobúk je polguľovitý, neskôr klenutý, zvlnený, šupinatý. Na hlúbiku mu odstávajú husto hnedé šupiny. Vôňu má zatuchnutú, trávnatú, nie medovú.
1.Inocybe heimii M.Bon (Inocybe caesariata (Fr.) P. Karst. Ss. Heim;
Inocybe delecta ss. auct. pp. – výtrusy - 9-13 x 4,5-6 μm
2.Inocybe agardhii var. agardhii (Lund.) Orton – výtrusy - 8,5-11 x 4,5-6 μm
3.Inocybe agardhii var.arenaria M.Bon (Inocybe delecta ss. Huijsm
4.Inocybe terrigena (Fr.) Kühner – výtrusy - 10-12 x 6-7,5 μm
Podsekcia DULCAMARAE (Heim) M.Bon
Na klobúku a hlúbiku zanecháva časti vela, časom sa stráca.
Podsekcia obsahuje mnoho alpských druhov mimo Británie.
5.Inocybe malençonii Heim – výtrusy - 9-12 x 4-5 μm
6.Inocybe stenospora St. & Brsky – výtrusy - 15-18 x 5-6,5 μm
7.Inocybe perbrevis (Weinm.) Gill. – výtrusy - 8-11 x 4,5-6 μm
8.Inocybe leucoblema Kühner – výtrusy - 9-11 x 5-6 μm
9.Inocybe dulcamara var. dulcamara (Alb. & Schw.) Kumm. – výtrusy - 8-10 x 5-6 μm
10.Inocybe dulcamara var. axantha Kühner - výtrusy - 9-10 x 5-7 μm
11.Inocybe dulcamara var. latispora M. Bon - výtrusy - 9-10 x 6,5-7,5 μm
12.Inocybe dulcamara var. homomorpha Kühner – výtrusy - 9-10 x 5-6 μm
13.Inocybe gymnocarpa Kühner – výtrusy - 10-13 x 5-8 μm
14.Inocybe fuscomarginata Kühner (= Inocybe relicina Fr. ss Heim non al.) – výtrusy - 9-12 x 5-7 μm
Sekcia CERVICOLORES Kühner & Romagnesi ex Singer
Klobúk je vypuklý, tupý, lúčovito vláknitý aj šupinkatý, hlúbik je pomerne vláknitý, alebo šupinkatý s premenlivými farbami. Dužina je červenejúca, vôňa je silná. Cheilocystidy sú predĺžené.
Odroda Inocybe bongardii
Klobúk je viac bežový, dužina červenejúca, výtrusy veľké Q: 1,6-1,8.
15.Inocybe bongardii (Weinn.) Quel. - Výtrusy - 11-14 x 6-7,5 µm
16.Inocybe pisciodora Donadi. & Riouss. (= Inocybe subrubescens ATK. Ss. B. & Chev.; Inocybe grata ss. Alessio pp.
Inocybe bongardii var. pisciodora (Donad. & Riouss.) KUYPER) – výtrusy - 12-16 x 7-10 µm
17.Inocybe grata (Weinm.) Gill. – výtrusy - 12-15 x 7-9 µm
18.Inocybe cervicolor (Pers.) Quel.
(= Inocybe brunneovillosa (Jungh.: Fr)Dorf.&.Zsch ss.auct. non Fr.) – výtrusy - 11-14 x 6-8 µm.
Odroda Inocybe calamistrata
Dužina je mierne červenejúca, na báze hlúbika modrozelenie, klobúk je drsno šupinatý, Výtrusy sú často predĺžené, Q: 1,5-2,3.
19.Inocybe calamistrata (Fr.: Fr) Gill. (= Inocybe hirsuti (Lasch) Quel.;
Inocybe praetermissa P. Karst. ss. auct. pp.) – výtrusy - 10-14 x 5-7,5 µm
20.Inocybe hirsuta (Lasch: Fr) Quel. ss. Heim, M.H. – výtrusy - 10-12 x 4,5-6 µm
Sekcia RIMOSAE (Fr.) Sacc.
Klobúk je väčšinou kužeľovitý, lúčovito vláknitý, rozpukaný. Vôňa je viac spermatická.
Podsekcia BULBOSINAE M.Bon
Na báze hlúbika má bielu hľuzu.
Skupina Inocybe cookei.
21.Inocybe cookei Bres. – výtrusy - 8-9 x 4,5-5,5 µm
22.Inocybe quietiodor M.Bon (= Inocybe cookei ss. auct., Kühner, .) – výtrusy - 8-11 x 4,5-6,5 µm
23.Inocybe kuthanii St. & Ves. - výtrusy - 8-9 x 4,5-6 µm
24.Inocybe insignissima Romagnesi (= Inocybe reisneri Velen. ss. Kuyp., Stangle, .) – výtrusy - 8-11 x 5-7 µm
25.Inocybe pseudocookei Métr. ex M. Bon – výtrusy - 11-14 x 6-8 µm
Podsekcia RIMOSINAE (Fr.) M. Bon
Hlúbik je rovný, alebo mierne skrivený. Vôňa je často spermatická.
26.Inocybe patouillardii Bres. (= Inocybe erubescens Blytt. sec. KUYPER; Inocybe rubescens Gillet) – výtrusy - 10-13 x 5,5-8 µm
27.Inocybe lilofastigiata (St. & Ves.) M.Bon (= Inocybe vinosostipata Gr. & St. ss. Kuyp.) – výtrusy - 10-12 x 7-8 µm
28.Inocybe jurana (Pat.) Sacc. (= Inocybe adaequata (Britz.) Sacc. Ss. Stangl, KUYPER, .) –
výtrusy - 10-13 x 5,5-7 µm
29.Inocybe rhodiola BRES. – výtrusy - 9-12 x 5-7 µm
30.Inocybe squamata Lange (= Inocybe superba ss. Fr. non Heim) - výtrusy - 9-11 x 5-6,5 µm
31.Inocybe curreyi (Berk.) Sacc. – výtrusy - 10-13 x 5,5-7 µm
32.Inocybe xanthocephala Orton (= Inocybe flavella P. Karst. auct. pp.) – výtrusy - 10-15 x 5-7 µm.
Odroda Inocybe fastigiata
Je to veľmi premenlivá odroda, v mladosti je belavá, neskôr môže byť až tmavohnedá.
33.Inocybe arenicola (Heim) M.Bon (= Inocybe fastigiata f. arenicola Heim) – výtrusy - 14-16 x 6-8 µm
34.Inocybe obsoleta Romagnesi (= Inocybe rimosa var. obsoleta (Romagnesi) KUYPER;
Inocybe fastigiata f. argentata Kühner pp.) – výtrusy - 9-12 x 5-7 µm
35.Inocybe umbrinella BRES. (= Inocybe rimosa var. perlata (Cooke) KUYPER pp.;
Inocybe fastigiata var. umbrinella (Bres.) Heim) – výtrusy - 12-15 x 6,5-7,5 µm
36.Inocybe perlata (Cke.) Sacc. (= Inocybe rimosa var. perlata (Cooke) KUYPER pp.) – výtrusy - 10-13 x 6-8 µm
37.Inocybe fastigiata var. fastigiata (Sch.) Quel. – výtrusy - 10-16 x 5,5-7,5 µm
38.Inocybe fastigiata var. argentata Kühner
39.Inocybe fastigiata var. brevispora (Heim). – výtrusy - 7-9 x 4-4,5 µm
40.Inocybe fastigiata f. superba (Fr.) Heim – výtrusy - 11-13 x 6-7 µm
41.Inocybe fastigiella Atk. – výtrusy - 8-10 x 4,5-6 µm
Odroda Inocybe maculata
42.Inocybe hygrophorus Kühner – výtrusy - 9-11 x 4-6 µm
43.Inocybe armoricana Heim. – výtrusy - 7-9 x 4-5,5 µm
44.Inocybe maculata Boud. – výtrusy - 8-10 x 5-6 µm
45.Inocybe maculata f. fulva Bon - Klobúk žiarivo lesklo červený. Piesčité pôdy.
Podrod INOCYBE (= podrod INOCYBIUM (Earle) Singer)
Výtrusy sú hladké, niektoré zúžené. Cystidy sú tupé s niekoľkými kryštálikmi, steny sú hrubostenné.
Sekcia LACTIFERAE Heim emend. M.Bon
Druhy s pomerne silnými škvrnami na povrchu hlúbika : ružovkasté, červenkasté, zelenkavé. Vôňu majú silnú. Výtrusy sú tupé, bruchaté aj jemne bradavičnaté. Na vrchole cystid sú kryštály.
46.Inocybe rozeola Pat. (= Inocybe corydalina var. rozeola (Pat.) Heim) – výtrusy - 9-11 x 6-7 µm
47.Inocybe corydalina Quélet – výtrusy - 7-9 x 5-7 µm
48.Inocybe corydalina f. albidula (Britz.) Heim
(= Inocybe pyriodora var.albidopallens Lange ss. Auct. pp.) – Klobúk a hlúbik je belavý, jemne zafarbený do zelena.
49.Inocybe erinaceomorpha St & Ves. (= Inocybe scabra (O.F. Müller: Fr) P. Kumm. ss. Rick.; Inocybe corydalina var. sec. Kuyp.) – výtrusy - 9-11 x 5,5-6, µm
50.Inocybe olidissima (Rip.) Poir. & Reum. – výtrusy - 9-13 x 5-7,5 µm
51.Inocybe piriodora (Pers.: Fr) Kumm. (= Inocybe fraudans (Britz.) Sacc.) – výtrusy - 10-12 x 6-7,5 µm
52.Inocybe incarnata Bres. (= Inocybe piriodora f. incarnata Bres.) – výtrusy - 9-13 x 7-8,5 µm
53.Inocybe tricolor Kühner (= Inocybe corydalina f. tricolor (Kühner) Krgist.) – výtrusy - 8-11 x 4,5-7 µm
54.Inocybe haemacta (Berk. & Cke.) Sacc. – výtrusy - 10-11 x 5,5-6,5 µm
Skupina Inocybe aeruginascens
55.Inocybe aeruginascens Babos – výtrusy - 7-10 x 4-5 µm
56.Inocybe pintureaui Duch. – výtrusy - 9-13 x 5-6,5 µm
57.Inocybe pseudohaematacta M.Bon & Courtec. – výtrusy - 9-10 x 5-6 µm
58.Inocybe subpelargonium Bell. – výtrusy - 7,5-10 x 4-5 µm
59.Inocybe godeyi Gill. (= Inocybe trinii ss. Bres.; Inocybe rickenii Kall.; Inocybe repanda auct.; Inocybe rubescens Gill.) – výtrusy - 9-12 x 5-7 µm
Skupina Inocybe Whitea
60.Inocybe pudica Kühner (= Inocybe rubescens ss. Lange ; Inocybe trinii ss. Rick. ;
Inocybe whitei ss. Kuyper) - výtrusy - 8-10 x 5-6 µm
61.Inocybe armeniaca Huijsm. (= Inocybe geophylla var. lateritia ss. auct.;
Inocybe whitea f. armeniaca (Huijsm.) Kuyp.) - výtrusy - 7,5-9,5 x 5-6 μm
Section LILACINAE Heim (= Section OBSCURAE K & R )
Vôňa bežná, spermatická, hlúbik je vláknitý, farebne viac či menej fialový.
62.Inocybe hystrix (Fr.) P. Karst. ) - výtrusy - 9,5-13 x 4,5-6,5 μm
63.Inocybe squarrosa Réa - výtrusy - 9-12 x 5-6,5 μm
64.Inocybe hygrophana Glow. & St. - výtrusy - 8-10 x 5-6,5
Odroda Inocybe pusio. Caulocystidy sa vyskytujú v hojnom množstve (mohli by byť zahrnuté v sekcii Tardae ) .
65.Inocybe obscuroides Orton - výtrusy - 8-10 x 5-6,5 μm
66.Inocybe ionochlora Romagnesi - výtrusy - 8-10 x 4,5-5,5 μm
67.Inocybe pusio P. Karst. - výtrusy - 9-12 x 5-6,5 μm
68.Inocybe pusio f. elegans Reum. – výtrusy sú podobné ako Inocybe pusio.
Skupina Inocybe cincinnata - Inocybe cincinnata a jej rôzne odrody Inocybe cincinnatula sú často synonymá ako Inocybe phaeocomis. N. B. Kuyper sa domnieva, že :
Inocybe cincinnata = Inocybe phaeocomis, Inocybe cincinnatula, Inocybe obscuroides.
Inocybe cincinnata var. major = Inocybe phaeocomis var. major, Inocybe obscura, Inocybe obscura var. major Petersen, Inocybe obscura var. transiens.
69.Inocybe obscura (Pers.) Gill. (= Inocybe phaeocomis var. major (Peters) Kuyp. 1986 ; Inocybe obscuroides Orton) - výtrusy - 8-11 x 5-6,5 μm
70.Inocybe obscura var. transiens Reum. (= Inocybe cincinnati var. major (S. Petersen) Kuyper
71.Inocybe cincinnata (Fr. : Fr.) Quél. (= Inocybe phaeocomis (Pers.) Kuyper ss. Kuyper) - výtrusy - 9-12 x 4,5-5,5 μm , podľa (Fr. : Fr.) Quélet ss. Lange – výtrusy - 7,5-9,5 x 4,5-5,5 μm.
Skupina Inocybe griseolilacina - Všetky druhy tejto skupiny sú rozlične vykladané podľa rôznych autorov.
72.Inocybe rubens (Heim) Huijsm. - výtrusy - 8-10 x 5,5-7 μm
73.Inocybe griseolilacina Lange (=Inocybe personata Kühner ss. Kuyper) - výtrusy - 9-12 x 4,5-6 μm
74.Inocybe huijsmannii Kuyper (= Inocybe griseolilacina ss. Kühner ? - výtrusy - 8,5-10,5 x 5-6 μm
75.Inocybe personata Kühner (= Inocybe ochraceoviolascens sec. Stangl) - výtrusy - 9-10 x 5-6,5 μm
76.Inocybe amethystina Kuyper (= Inocybe obscura var. purpurea Heim) - výtrusy - 8-11 x 5-6 μm
Sekcia INOCYBE (= Sekcia LACERAE Fr.) – Klobúk a hlúbik je hodvábne vláknitý, niekedy rovnomerne šupinkatý, hlúbik je aj zvyčajne zamatovo hladký.
Podsekcia MESOSPORINAE M. Bon – výtrusy sú väčšinou 10–12 μm, alebo menšie.
77.Inocybe appendiculata Kühner - výtrusy - 9-10,5 x 5-6 μm
78.Inocybe ovoideicystis Métr. - výtrusy - 8,5-10 x 5-6 μm
79.Inocybe subnudipes Kühner - výtrusy - 8-10 x 5-6 μm
80.Inocybe albovelutipes Stangl & Ves. - výtrusy - 8-11 x 5-6 μm
81.Inocybe phaeodisca var. phaeodisca Kühner (= Inocybe descissa ss. auct. pp.) - výtrusy - 9-11 x 5-7 μm
82.Inocybe phaeodisca var.geophylloides Kühner (= Inocybe descissa (Fr.) Quélet ?) - výtrusy - 9-11 x 5-6 μm
83.Inocybe phaeodisca var. diosma Reum. - výtrusy podobné
84.Inocybe hygrophila Favre (= Inocybe leptocystis ss. Hor. & St.) - výtrusy - 10-12 x 4,5-6,5 μm
85.Inocybe glabripes Ricken (= Inocybe microspora Lange) - výtrusy - 7-8 x 4-5 μm
86.Inocybe exiguispora Alessio (= Inocybe parvispora Alessio non Murr. ;
Inocybe microspora ss. Kühner non Lange) - výtrusy - 7-9 x 4-5 μm
87.Inocybe tenuicystidiata Horak & Stangl (= Inocybe leptocystis ss. auct. non Peck)- výtrusy - 8-10 x 5,5-6,5 μm
88.Inocybe melanopus Stunz. (= Inocybe submaculipes Fav. ; Inocybe calcaris Métrod)
8-10 x 5-6,5 μm
89.Inocybe gigantea (Romagnesi) M. Bon (= Inocybe submaculipes var. gigantea Romagn. inval.) – výtrusy - 9-11 x 4,5-5,5 μm
90.Inocybe abjecta (P. Karst.) Sacc. – výtrusy - 8-11 x 4,5-5,5 μm
91.Inocybe griseovelata Kühner – výtrusy - 9-11 x 5,5-7 μm
92.Inocybe olivaceobrunnea Favre ex Kuyp. – výtrusy - 8,5-11 x 5-6,5 μm
Podsekcia LACERINAE (Fr.) M. Bon
Caulocystidy neprítomné. Výtrusy sú predĺžené, potlačované väčšie ako 12 μm Q : > 2.
93.Inocybe carpta (Scop.) Quel. ss. Heim – výtrusy - 11-15 x 5-6 μm
94.Inocybe impexa (Lasch) Kuyper (= Inocybe lacera var. maritima (Fr. : Fr.) M. Bon ;
Inocybe maritima (Fr. : Fr.) Heim) – výtrusy - 13-18 x 5,5-7 μm
95.Inocybe lacera var. lacera (Fr.: Fr) Kummer – výtrusy - 13-18 x 4,5-6 μm
96. Inocybe lacera var. helobia Kuyper (= Inocybe lacera f. gracilis Lange ss. auct.) – výtrusy podobné
97.Inocybe lacera var. arenaria Rudn. & Jez. – výtrusy - 11-14 x 5,5-6,5 μm
98. Inocybe lacera f. luteophylla M. Bon – lupene sú zo začiatku žltkasté.
99.Inocybe lacera f. subsquarrosa Moller - pobrežné štrkovité oblastí.
100. Inocybe lacera f. griseolilacinoides M. Bon - štrkovité pôdy.
Sekcia TARDAE M. Bon
Hlúbik je v hornej časti páperistý, zrnitý, caulocystidy prítomné.
Podsekcia GEOPHYLLINAE M. Bon
Klobúk s hladkým povrchom, pri zasýchaní hodvábny, farba je často belavá, alebo bledá.
Výtrusy sú premenlivé, často tupé. Hlúbik je v hornej časti inovaťový, páperistý.
101. Inocybe geophylla (Pers.) P. Kumm. - var. geophylla – výtrusy - 8-12 x 5,5-6,5 μm
102.Inocybe geophylla var. violacea (Pat.) Sacc. – hlúbik a klobúk je fialový a žiadne stopy po žltej.
103.Inocybe geophylla var. lilacina (Peck) Gilbert. - hlúbik a klobúk je nažltlý.
104.Inocybe geophylla var. lateritia (Weinm.) Steve. non Lange. – lupene má ružovosivasté.
105.Inocybe geophylla var. fulva (Pat.) Sacc. (= Inocybe geophylla var. lutescens Gill. non Vel.) – klobúk je žltý až oranžový, hlúbik je belavo žltý.
106.Inocybe sindonia (Fr.) P. Karst. ss. Métrod - výtrusy - 8-11 x 6-7 μm
107.Inocybe sambucina (Fr.) P. Karst. ss. auct. - výtrusy - 7,5-11 x 4,5-5,5 μm
108.Inocybe queletii K. & M. - výtrusy - 12-14 x 6-7,5 μm
109.Inocybe queletii f. autumnalis M. Bon - výtrusy - 10-12 x 5,5-7 μm
110.Inocybe xanthodisca Kühner (= Inocybe posterula sec. Stangl & Ves., Kuyper,… ;
Inocybe geophylla var. lutescens ss. Bres.) - výtrusy - 7,5-10 x 4,5-6 μm
Podsekcia TARDINAE M. Bon
Klobúk je vláknitý, niekedy šupinkatý. Hlúbik je bez hľúzky, ružový, oranžový alebo žltý.
111.Inocybe muricellata Bres. (= Inocybe pholiotinoides Romagn. ? ; Inocybe scabelliformis Malç. ? Inocybe scabella var. minor Kühner) - výtrusy - 9,5-12 x 5-6 μm
112.Inocybe friesii Heim (= Inocybe nitidiuscula (Britz.) Sacc. pp. ; Inocybe scabella ss. Bres.) - výtrusy - 9-13 x 5-6,5 μm
113.Inocybe friesii var. epixantha Kühner - klobúk je viac svetložltý.
114.Inocybe nitidiuscula (Britz.) Sacc. sec. Stangl, Kuyper. (= Inocybe valida M. Bon ;
Inocybe friesii pp. ; Inocybe tarda ss. Kühner) - výtrusy - 9-12 x 5-7 μm
115.Inocybe minimispora Reum. - výtrusy - 6-7,5 x 4,5-5 μm
116.Inocybe rufuloides M.Bon - výtrusy - 9-12 x 5-6,5 μm
117.Inocybe destricta (Fr.) Quél. (= Inocybe pseudodestricta St. & Ves. ;
Inocybe derbschii Schw. & Stangl.) - výtrusy - 8-10 x 5-6 μm
118.Inocybe velenovskyi Bours. & Kühner (= Inocybe longicystis Velen. non Atk.) - výtrusy - 9-11 x 4,5-5,5 μm
119.Inocybe tarda var. tarda Kühner - výtrusy - 11-13 x 5-7 μm
120.Inocybe tarda var. sabulosa Beller & M. Bon (= Inocybe subporospora Kuyp. pp. ?) - výtrusy - 8-10 x 5-6 μm
Podsekcia LUTEOTARDAE M. Bon
Klobúk, hlúbik aj lupene sú žltkasté, hlúbik je v hornej časti jemne zrnitý.
121.Inocybe auricoma (Batsch) Lange - výtrusy - 9-10 x 4,5-5,5 μm
122.Inocybe lutescens Velen. - výtrusy - 9-12 x 5,5-6,5 μm
Podsekcia HALOPHILINAE M. Bon
Prímorské druhy s veľkými alebo pretiahnutými výtrusmi viac ako 13 μm, Q > 2.
Hlúbik je v hornej časti zrnitý.
Skupina Inocybe serotina
Pod menom Inocybe serotina, Kuyper zahŕňa: Inocybe ammophila Atk., Inocybe devoniensis a Inocybe psammophila.
123.Inocybe devoniensis Wall. in Orton - výtrusy - 13-17 x 6,5-8 μm
124.Inocybe psammophila M. Bon (= Inocybe serotina ss. auct. non Peck) - výtrusy - 13-15 x 7-8 μm
125. Inocybe similis Bres. (= Inocybe rufobrunnea Favre) - výtrusy - 13-16 x 6-8 μm
126.Inocybe sambucina ss. Huijsm. - výtrusy - 9-12 x 4-5 μm
127. Inocybe pruinosa Heim (= Inocybe halophila Heim?) - výtrusy - 11-14 x 5-6,5 μm
128.Inocybe halophila Heim (= Inocybe pruinosa Heim?) - výtrusy - 12-18 x 5-8 μm
129.Inocybe brunnea Quel - výtrusy - 12-16 x 6-7,5 μm
130.Inocybe psammobrunnea M. Bon (= Inocybe brunnea ss. Heim pp.) - výtrusy - 12-14 x 6-7 μm
131.Inocybe bresadoliana M. Bon (= Inocybe fuscidula Bres. non Vel.) – výtrusy - 12-14 x 5-6 μm
Podsekcia VALIDINAE M. Bon
Je to druh robusný, mäsitý, na báze hlúbika s hľuzou, v hornej časti viac zrnitý.
132.Inocybe valida Malc. ex M. Bon – výtrusy - 8-13 x 6-7 μm
133.Inocybe reducta Lange – výtrusy - 7-8,5 x 4,5-5,5 μm
134.Inocybe langei Heim – výtrusy - 6,5-8 x 3,5-4,5 μm
135.Inocybe langei var. subhirtellum M. Bon ad inter. (= Inocybe langei Heim ss. Lange) – výtrusy - 7-9 x 4-5,5 μm
Podsekcia GAUSAPATINAE M. Bon
Klobúk je plstnatý, pokrytý vláknitými šupinkami (tigrovitý). Hlúbik je bledý alebo belavý, v hornej časti zrnitý. Steny cystid sú v amoniaku žlté, paracystidy sú početné.
Skupina Inocybe flocculosa.
136.Inocybe gausapata Kühner (= Inocybe flocculosa ss. latissimo) – výtrusy - 9-11 x 5-6 μm
137.Inocybe flocculosa (Berk.) Sacc. (= Inocybe subflocculosa M. Bon pp. ;
Inocybe fulvidula Vel. ; Inocybe gausapata Kühner ; Inocybe pallidipes ss. auct. pp.) – výtrusy - 8-11,5 x 4.5-6.5 μm
138.Inocybe flocculosa var. crocifolia (Herink) Kuyper (= Inocybe aurantifolia Beller ; Inocybe crocifolia Herink) – výtrusy - 9-11 x 5-6 μm
139.Inocybe flocculosa var. ferruginea (M. Bon) Kuyper (= Inocybe ferruginea M. Bon) – výtrusy - 9-10,5 × 5-6,5 μm
140.Inocybe subflocculosa M. Bon ad interim (= Inocybe flocculosa auct. pp. ; Inocybe pallidipes ss. auct. pp.) – výtrusy - 8-9,5 x 5-6 μm
141. Inocybe geraniolens Bell. & M. Bon – výtrusy - 9-10 x 4,5-5,5 μm
142.Inocybe subtigrina Kühner – výtrusy - 8-11 x 5-6,5 μm
143.Inocybe deglubens (Fr.) Gill. – výtrusy - 9-11 x 5-6 μm
144.Inocybe tigrina Heim – výtrusy - 9-11 x 5-6 μm
145.Inocybe lepiotoides Reumaux – výtrusy - 8-12 x 4,5-6 μm
Podsekcia VIRGATULINAE M. Bon
Hlúbik je viac či menej farebný (ale nie je ružový alebo jasne žltý), v hornej časti zrnitý, na báze bez hľúzky. Cystidy sú bezfarebné, alebo slabo žltkasté v amoniaku, paracystidy sú málo, alebo vôbec.
Skupina Inocybe eutheles alebo Inocybe sindonia.
Skupina ťažká, ktorá sa môže skladať z jedného alebo niekoľkých variabilných príbuzných druhov.
Interpretácia Kuypera je veľmi spochybnená francúzskych autorov, ale je prijatá väčšinou európskych autorov.
146. Inocybe sindonia (Fr.) Karsten (= Inocybe eutheles (Bk. & Br.) Quél. ss. Kühner ;
Inocybe kuehneri Stangl & Veselsky pp. ; Inocybe commutabilis Für.-Ziog. pp. ;
Inocybe lepiotoides Reumaux) – výtrusy - 7-10 x 4-5,5 μm
147. Inocybe commutabilis Für.-Ziog. (= Inocybe sindonia auct. pp.) – výtrusy - 8-10 x 4,5-5,5 μm
148. Inocybe lucifuga (Fr. : Fr.) Kumm. (= Inocybe deglubens P. Karst. ss. J. E. Lange)
– výtrusy - 7-11 x 5-6 μm
149. Inocybe eutheloides Peck (= Inocybe pallidipes ss. Lange ; Inocybe eutheles ss. K. & M.)
– výtrusy - 10-11 x 5,5-6 μm
150.Inocybe posterula (Britz.) Sacc. ss. Lange (non Kuyper, Stangl = Inocybe xanthodisca) – výtrusy - 7-9 x 4-5 μm